História

História

Historický vývoj:

        Dvorský sudca Ladislav z Pavloviec (nad Uhom) v roku 1451 poveril konvent v Lelesi, aby vyšetril vlastnícke vzťahy Drugetovských rodín na vlastníctvo časti majetkov brekovsko-jasenovského panstva a v rámci neho aj dediny Volová. Pri tejto príležitosti vznikol najstarší doklad o tejto dedine. V citovanom mandáte aj v iných písomnostiach zo 16.storočia sa dedina vyskytuje v maďarskom názve – Tott-Volova, kým slovenský názov Volová sa vyskytuje od 17.storočia. Motiváciou ľudového názvu mohlo byť pravidelné pasenie volov.
        Predpokladá sa, že Volovú založili obyvatelia z Ohradzian v 14.storočí. 
Od 14. storočia a ešte v 17.storočí boli zemepánmi Volovej šľachtici Drugetovci. Tamojšie sedliacke domácnosti v roku 1567 vyplatili daň kráľovi od 5,25 porty. Vtedy žili v dedine aj 2 domácnosti slobodníkov a 1 miestneho pastiera dobytka.
 Na prelome 16. a 17. storočia bola Volová malou dedinou so slovenskými obyvateľmi. 
V 17. storočí sedliacke domácnosti chudobneli. Obyvatelia mali k zemepánom Drugetovcom také povinnosti, aké v iných roľníckych dedinách. 
Na prelome 17. a 18. storočia bola Slovenská Volová stredne veľká dedina, v roku 1715 mala 14, v roku 1720 len 11 sedliackych domácností.

Symboly obce:

        Erb obce spolu s jeho vlajkou a pečaťou predstavujú trojicu najvýznamnejších identifikačných symbolov obce. Na tvorbu každého z nich sa vzťahujú osobitné po stáročia tradované pravidlá a zvyklosti. 
Slovenská Volová sa po 1.raz v listinách vyskytuje v r. 1451. Heraldický správny erb obce Slovenská Volová má túto podobu: v modrom štíte na zlatej oblej pažiti strieborný, zlatom naložený voz. Vlajka pozostáva z 5 pozdĺžnych pruhov vo farbách modrej, žltej, modrej, bielej a modrej. Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t.j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny listu vlajky. 
Pečať obce Slovenská Volová je okrúhla, uprostred s obecným symbolom a kruhopisom OBEC SLOVENSKÁ VOLOVÁ.